Katarína Turnerová odohrala dňa 11. a 12.11.2021 druhú svetovú premiéru harfového koncertu ruského skladateľa Alexandra Mosolova. Toto uvedenie je mimoriadne zaujímavé tým, že koncert, od svojej premiéry v roku 1939, upadol na vyše 75 rokov do úplného zabudnutia. Druhú obnovenú premiéru tohto romanticky ladeného koncertu uviedla Katarína Turnerová v sprievode Slovenskej filharmónie pod taktovkou šéfdirigenta Daniela Raiskina.

Recenziu písala Viera Polakovičová v časopise operaslovakia.sk a Ivan Marton pre český portál klasikaplus.cz 

Foto: Alexander Trizuljak

V relácii rádia Lumen „Pohoda s klasikou“ zaznie dnes, 7.2.2012 o 22:30 hudobno-umelecké pásmo, ktoré bude venované hudbe slovenského skladateľa Milana Nováka. Ako hudobné ukážky budú využité skladby z CD Kataríny Turnerovej – Canto Amoroso.

Katarína Turnerová umelecky participovala na mimoriadnom adventnom koncerte v bratislavskej Redute. Spolu so Speváckym zborom Lúčnica, Slovenským komorným orchestrom, a predovšetkým hlavnou sólistkou večera, vynikajúcou sopránistkou Slávkou Zámečníkovou uviedli adventný program, ktorý podčiarkuje základnú podstatu čakania na slávenie Vianoc. V programe uviedli 3 piesne Ave Maria od troch rôznych hudobných skladateľov: J.S.Bacha, F. Schuberta a M.S. Trnavského. Vrcholom večerného programu bolo uvedenie diela Magnificat od súčasného anglického hudobného skladateľa Johna Ruttera. Recenzia bola uverejnená na poprednej slovenskej internetovej stránke zaoberajúcej sa klasickou hudbou – operaslovakia.sk, ako aj na obdobnej českej internetovej stránke – operaplus.cz

Na konci augusta vyšla na stránke operaslovakia.sk veľmi pekná recenzia najnovšieho albumu Kataríny Turnerovej – Canto Amoroso. Autor recenzie  Jozef Červenka okrem iného napísal:

„Katarína Turnerová má mimoriadny zmysel pre pochopenie skladateľovho zámeru. Na novej nahrávke hrá s technickou bravúrou, očarujúcim tónom, výraznou dávkou citu, zmyslom pre agogiku, krištáľovo čisté zvukové farby a odtiene – suverénne sa však pohybuje aj v drsnejších polohách tvorenia tónov a zvukov. Predstavuje harfu ako suverénny sólistický nástroj, ktorý nie je len poetickým zdrojom zvuku rozložených akordov. Predviedla široké výrazové možnosti i zmysel pre budovanie rozsiahlej architektúry sólových partov neľahkého nástroja, ktorý by rukách menej zdatného interpreta mohol pôsobiť aj monotónne.“